Minulost

Aféra storočia. Potoky šampanského. Svadba vo Vegas. A napokon – neplánovaná nehoda. Takto prišla na svet Holly.
Jej otec, známy herec a nenapraviteľný sukničkár, sa zamiloval do raz tak mladšej modelky. Príbeh starý ako čas sám. Médiá si spočiatku ani románik nevšímali, no všetko sa zmenilo, keď dvojica zverejnila rozmazanú fotku s obrúčkami. Bulvár zacítil šťavnaté sústo a mladomanželom doprial miestočko na výslní. Nasledovali búrlivé večierky, predražená cesta po Európe a – po deviatich mesiacoch – Olivia Gardner skončila v pôrodnici. V žilách jej kolovalo viac brandy než krvi, po lícach jej tiekla rozmazaná špirála a na nafúknutom bruchu zvierala rozvodové papiere, dar od jej manžela s odkazom: „Veď vieš, že na rodinu som sa nikdy necítil, miláčik.“ Možno z pokánia či z túžby po očiste od úplného idiota pomenovala novorodenca – Holly Eve Gardner.
Holly zažila rozvod rodičov skôr, než jej narástli mliečne zuby. Roger pre jeden denník poznamenal: „Samozrejme, že som Oliviu miloval, ale viete, ak už majú viac ako 25 rokov...“ Vraj vtedy treba za sebou zavrieť dvere a zahodiť kľúč. Avšak, médiá mu neodpustili odchod od manželky s dcérkou. Odvtedy bol všade známy ako Roger „The Pig“ Gardner. Olivia sa vyrovnala so situáciou s prekvapivou gráciou: zanevrela na mužov, zobrala dcérku do vily v Angeles a začala cvičiť jógu.
Ako už jej meno napovedá, Holly bola dobré dieťa. Prvé roky trávila najmä s matkou, ktorá si reorganizovala život, a so zástupom pestúnok, aké si môžu dovoliť len bohaté Dvojky. Pestúnky po čase nahradili inštruktori jazdectva a lektori nemčiny, ktorí sa pri nej striedali ako na bežiacom páse. Mala teda všetko, o čom dieťa môže snívať – okrem skutočnej spoločnosti a blízkosti.
Bola zvedavá, obdarená talentom klásť otázky, ktoré sa efektívne zarezávali pod rebrá: „Mami, kde je ocko? Nemá ma rád? Videla som ho v telke. Ak je v telke, môže prísť aj za nami?“ Pravdupovediac, Roger vtedy natáčal film kdesi v Peru a voľný čas si spestroval sériou „peruánskych“ objatí. Olivia nedokázala zlomiť dcérino srdce, a tak sa rozhodla jej zalepiť oči. Za vilou z pieskovca vyrástla džungľa z preliezok, prázdnu miestnosť nahradila mini kinosála a z poníka sa stali poníky. Vo vhodnom čase ju poslala do súkromnej školy s bohatou ponukou krúžkov. Tam sa Holly pohybovala medzi deťmi zo zámožných rodín, takže jej bublina o malebnosti sveta len tak nepraskla.
Žiaľ, Holly nebola akademický typ: matematika sa rovnala stredovekému mučeniu, dejepis bol len súbor hlúpostí o dávno mŕtvych ľuďoch a na literatúre ju nezaujímalo „čo tým autor chcel povedať“. Bavilo ju behať, skákať, potápať sa, škriabať sa po skalách a padať na zadok, kým neurobí premet. Bola presne ten typ dieťaťa, ktoré sa zdvorilo opisuje ako „mierne živé“. Nadšenie z pohybu prichádzalo ruka v ruke so zlomeninami, vykĺbeninami, odretými kolenami a krvácajúcim nosom, no ju to neodradilo. Skrývala v sebe zásobu energie hlbokú ako Mariánska priekopa. Aj jej mama pochopila, že z nej nevyrastie budúca profesorka, a tomu patrične prispôsobila aj jej aktivity. Preto nasledoval zápis do atletického tímu, neskôr do gymnastického, a nakoniec jej voľný čas vyplnili lekcie akrobacie.
V puberte – kedy sa človek viac zapletie do existenciálnych otázok – sa Holly mysľou vrátila k jej najdrahšiemu tatinkovi. Veľa o ňom nevedela – nosila jeho priezvisko, poznala jeho podobizeň z filmov a občas pripomenul svoju existenciu darčekom či pohľadnicou. Mala pocit, ako by nebola zoznámená s druhou polovicu vlastnej duše. Po neúnavnom modlikaní sa jej podarilo zlomiť mamu a dohodnúť si stretnutie s Rogerom. Prišla po ňu čierna limuzína a vyložila ju pred prenajatým apartmánom. Vrelo v nej nadšenie – veď vo filmoch mal tie najlepšie roly, určite musí byť úžasný! Potom sa z dverí vytackal šedivejúci muž v špinavom župane, zapálil si cigaretu a prebehol ju pohľadom: „Takže ty si tá Dolly?“ V ten moment sa v nej niečo nenávratne rozbilo a prasklo. Len sa na neho neisto usmiala, opravila ho a nasledovala ho naspäť do apartmánu. Očakávala, že budú sami a spýta sa ho nespočet otázok, no Roger ju opäť sklamal. Na pohovke sa tam vyvaľovalo dievča – áno, dievča – možno o desať rokov staršie ako ona. Úsečný rozhovor ďalej prebiehal aj s občasným prerušovaním jej „nevlastnej mamy“, až kým si dotyčná nevypýtala žuvačku a jej balzam na pery. Stretnutie malo trvať niekoľko hodín, no Holly stepovala pred apartmánom už po dvadsiatich minútach. Po katastrofálnom stretnutí sa zahrabala vo výstrižkoch zo starých časopisov, aby si poskladala mozaiku o drahom ockovi. Aféra za aférou, pobyty na odvykačke kryté ako spirituálne, drogy, bitky... S Rogerom sa už nikdy nestretla, ale pocit sklamania s ňou zostal. V súčasnosti jej len občas napadne – keď Roger zomrie a záplava zmlúv o mlčanlivosti prestane platiť, príde na pokonávku aj zástup jej nevlastných súrodencov?
Napriek fiasku s otcom na filmy nezanevrela, stále ich sledovala so zatajeným dychom. Ani sa netreba čudovať, že sa rozhodla ísť na konzervatórium a študovať filmovú tvorbu. Nepatrila k najlepším, ani zďaleka nevynikala, no peniaze a povesť jej mamy jej zabezpečili od učiteľov dávku tolerancie. Takto sa dostala aj na vysokú s rovnakým odborom. Semestre netrávila na pôde univerzity, keďže jej študijný program ponúkal cestovanie priamo na pľac. Brazília bola prvá. Nakrúcal sa tam zhruba tisíci diel akčnej ságy a jej spolužiakom pripadla atraktívna úloha – hrať komparz znudených umývačov riadu. Len jedna úloha sa trošku líšila, pretože pozostávala z bitky medzi Umývačom 1 a hlavným hrdinom. Hrdina mal Umývača tvrdo udrieť do tváre, ten mal na moment vzlietnuť a potom dramatickým štrngotom pristáť medzi hrncami. Žiaden zo spolužiakov nechcel riskovať celistvosť kostí, no Hollyina ruka vystrelila do vzduchu ako raketa. S okúzľujúcou sieťkou na vlasoch a výrazom „som pripravená“ sa postavila na značku. Scéna sa im podarila na prvýkrát, Holly si nič nezlomila a z hŕby hrncov sa štverala s elektrizujúcim pocitom v žilách. Po zvyšok pobytu sa obšmietala najmä pri kaskadéroch. Fascinovalo ju, ako sa vrhali z výšok bez zaváhania, ako dokázali predviesť náročnú bojovú rutinu bez zlomenia väzov a ako prechádzali plameňmi bez pohnutia obočím. Väčšina by si povedala, že táto sorta ľudí má o koliesko viac, no Holly práve medzi nimi našla svoju krvnú skupinu.
Potom sa veci dali do pohybu. Telefonáty, mená, dvere, ktoré sa otvárali samy. Ako dcéra slávneho herca a ex modelky sa jej pretrhlo vrece s ochotnými kontaktmi. Kdekoľvek sa točila životu nebezpečná scéna, Holly bola pri tom. V Maroku sa čľapkala so žralokmi, v Egypte liezla po skalách, v Portugalsku vyskočila z lietadla, v Austrálii preskakovala z idúceho auta na druhé a v Čile sa bila s ľudským prevtelením King Konga. Bolo to krásne obdobie – až tak, že sa ani nezamýšľala nad tým, aká šťastena pri nej stála, keď sa do filmového biznisu predrala s takou ľahkosťou. Zároveň stretla kopu nových ľudí naladených na rovnakú vlnu a postupne si vytvorila sieť priateľstiev ťahajúcu sa okolo sveta. Pre jej vnútorné dieťa, ktoré vyrastalo samé ako prst, to bol splnený sen.
Vysokú sa jej podarilo dokončiť s odretými ušami práve v momente, keď jej známa spoločnosť s videohrami ponúkla urobiť mo-cap pre ich najnovší trhák The Legends of Thalassira. Prischla jej úloha záhadnej nadporučíčky Enigmy putujúcej cez vojnou zasiahnuté kráľovstvo. Bolo to po prvý raz, keď sa pri práci skutočne zapotila a musela voľný čas nahradiť tréningom, z ktorého ju boleli všetky svaly. Pri práci stretla Romyho Alvareza, ďalšieho mo-cap herca, synáčika z hereckej rodiny a jej budúceho najlepšieho kamaráta. Sadli si si ako dve kúsky skladačky. Ak nenatáčali, tak spolu niekde viseli zo skaly, smiali sa a vymieňali si hlboké tajomstvá.
Netrvalo to dlho a hra bola vydaná. Pred tým sa o Holly hovorilo len vďaka jej rodičom, pretože meno kaskadéra sa maximálne objaví v záverečných titulkoch. Ľudí občas trápila zvedavosť, zaujímalo ich, kam vietor zavial dieťa dávneho škandálu, ale po vydaní hry sa to zmenilo. Zrazu získala skutočných fanúšikov, ktorí ju túžili stretnúť pre jej vlastné úsilie. Začali ju pozývať na comic cons na diskusie, čo ju tešilo, i keď nepatrila medzi najcharizmatickejších ľudí. Záchranou sieťou bol pre ňu Romy. Vo chvíľach, keď nevedela nájsť správne slová, preťal ticho nákazlivým smiechom a ak niekto vytiahol otázku jej otca, šikovne odvrátil pozornosť na seba. Ich chémia nezostala nepovšimnutá – čoskoro ich v komunite pomenovali shipom „ROVE“ a stali sa dôvodom, pre ktorý sa predaje hry strojnásobili. Holly sa tomu len smiala, Romy bol pre ňu jeden z najbližších ľudí v živote, ale ich kamarátstvo bolo čisto platonické.
A aby toho nebolo málo, bola to práve stávka s Romym, ktorá ju priviedla k vyplneniu prihlášky do Selekcie. Bol to slnečný deň, keď sa človeku nechce ani len pohnúť jediným prstom. Holly sa s Romym vyvaľovala na ležadlách pri bazéne, chlórová vôňa sa miešala s kokosovým opaľovákom. Romy spomenul, že palác vyhlásil Selekciu. Holly sa zasmiala,. Veď kto sa, preboha, sa do niečoho takého dobrovoľne zapojí? Radšej by dobrovoľne skočila do nádrže plnej hladných žralokov! Romy sa na ňu zazubil s diabolským úsmevom: „Stavme sa. Ak pošleš prihlášku a dostaneš sa aspoň cez prvú elimináciu, vybavím ti miesto v ďalšej video hre a presvedčím tvoju mamu, aby ti dovolila ísť na ďalší high fall tréning.“ Holly spozornela, srdce jej začalo rýchlejšie biť a s nadvihnutým obočím sa ho spýtala, čo ak to nezvládne. Romy, s výrazom kasínového krupiéra, zdvihol tri prsty: „Po prvé, mesiac bez adrenalínu – žiadne skoky a ohňové šou. Po druhé, pôjdeš na normálne rande a neutečieš po piatich minútach. Po tretie, minimálne tri stretnutia so vzťahovým poradcom.“ Holly prehlásila niečo o vydieraní charakterovým rastom, ale po chvíľke mlčania sa natiahla po notebook. Klik. A prihláška bola odoslaná.